K základným podkladom pre sformulovanie požiadaviek na náš budúci dom, ktoré nájdete na stránke Podklady, pribudlo ešte mnoho ďalších. Patrili k nim napríklad: Diagramy polohy slnka (aby sme si vedeli predstaviť, ako sa bude pohybovať slnko okolo nášho domu v rôznych častiach roka), ergonomické požiadavky na jednotlivé typy miestností (aby sme určili také rozmery jednotlivých miestností, aby sme ich mohli účelne zariadiť a ešte nám zostalo dosť miesta na pohyb v nich), vlastnosti základných stavebných materiálov, slnečná ochrana, tepelná izolácia a ochrana, stavebný zákon, súvisiace vyhlášky a základné technické normy. Pri formulovaní požiadaviek na náš budúci dom sme sa snažili nezabudnúť na naše jednotlivé potreby, z ktorých tie najpodstatnejšie nájdete na stránke Potreby. To už sme mali to šťastie, že medzičasom sa nám podarilo nájsť a kúpiť pozemok obdĺžnikového tvaru, ktorý je oproti svetovým stranám otočený o niečo viac ako 20°. A to čo sa nám na začiatku zdalo ako nevýhoda (cesta je na severnej strane domu), sa nakoniec ukázalo ako výhoda (južná strana je na strane od záhrady). A potom prišla mravenčia práca – všetky dieliky mozaiky bolo treba poskladať do uceleného obrazu.
Vďaka polohe pozemku a tvaru pozemku sme požadovali umiestnenie domu na pozemku tak, aby steny pozemku boli rovnobežné s príslušným okrajom pozemku, aby bočné steny neboli bližšie k okraju ako 2 metre. Vzdialenosť domu od cesty bola stanovená v rozhodnutí o umiestnení stavby na 6 metrov od okraja cesty pred domom.
Prvý zoznam miestností vznikol tak, že si každý z našej rodiny povedal aké miestnosti by chcel mať pre seba a aké miestnosti by chcel mať spoločné. Mali sme to šťastie, že sme sa pomerne rýchlo zhodli na spoločnom riešení. Požiadavky na rozmery jednotlivých miestností nám pomohla zostaviť dobrá príručka ergonómie. Prvé skrátenie zoznamu priniesol poznatok, že plocha domu nestačí na všetky želané miestnosti. Definitívny zoznam vznikol až počas tvorby štúdie. Požiadavky na dispozíciu miestností vznikli z predstavy o spôsobe ich používania a vzájomnej súvislosti medzi miestnosťami z toho vyplývajúce (napríklad: chodba – kuchyňa – komora).
Tu sme sa od začiatku držali obvyklých požiadaviek na hodnotu súčiniteľa prestupu tepla jednotlivých stien plášťa pasívneho domu: Hodnota súčiniteľa prechodu tepla do podložia musí byť menšia ako 0,15 W.m-2.K-1. Hodnota súčiniteľa prechodu tepla obvodového plášťa budovy do okolitého vzduchu musí byť menšia ako 0,11 W.m-2.K-1. Hodnota súčiniteľa prechodu tepla strechy budovy do okolitého vzduchu musí byť menšia ako 0,10 W.m-2.K-1. Okrem tohto sme požadovali, aby izolácia stien a strechy bola nehorľavá.
S ohľadom na rodinný pôvod sme od začiatku požadovali klasický väznicový krov s tesárskymi spojmi. Po porovnaní výhod a nevýhod všetkých možných konštrukčných riešení sme sa rozhodli požadovať falcovanú strechu z plechu z nehrdzavejúcej ocele. Požadovaný sklon strechy je 15°.
Aj tu sme sa od začiatku držali obvyklých požiadaviek na hodnotu súčiniteľa prestupu tepla okien a vonkajších dverí pasívneho domu: Hodnota súčiniteľa prechodu tepla oknami do okolitého vzduchu musí byť menšia ako 0,8 W.m-2.K-1 a súčasne hodnota faktoru prestupu slnečnej energie musí byť vyššia ako 0,5. Rovnakú hodnotu súčiniteľa prechodu tepla do okolitého vzduchu musia mať aj vonkajšie dvere.
Vzduchotesnosť tepelne izolovanej časti pasívneho domu je jeden zo základných predpokladov dosiahnutia požadovanej nízkej spotreby energie. Tejto požiadavke musia vyhovovať všetky steny vonkajšieho plášťa domu, a to vrátane okien a vonkajších dverí. Vzduchotesnosť domu musí byť vo vhodnej fáze zhotovenia domu overená testom.
Pasívny dom je ako veľká termoska. Teplo, ktoré sa dostane dnu len veľmi pomaly preniká cez steny domu von. S ohľadom na tento fakt, je ochrana domu pred teplom slnečného žiarenia vonkajšími žalúziami nutná požiadavka. S ohľadom na pomerne veľký počet okien a tým aj žalúzií, ktoré musia byť natáčané podľa pohybu a svitu slnka, rozhodli sme sa ju doplniť požiadavkou na centrálne automatické ovládanie všetkých žalúzií.
Na počiatku sme požadovali tri alternatívne zdroje energie: primárny – plynový kotol, sekundárny – slnečné kolektory a terciárny – krb na pevné palivo. Pri ventilácii sme od počiatku požadovali centrálny ventilačný systém s rekuperáciou tepla a výmenou vlhkosti privádzaného a odvádzaného vzduchu. Na základe tepelno-technického výpočtu sme zistili, že plynový kotol s tak malým výkonom ako potrebujeme, nikto nevyrába a teplo krbu by prehrialo celý dom. Skončili sme teda pri požiadavke na individuálne vykurovanie jednotlivých miestností elektrickými konvektormi s pomerne malým výkonom. Požiadavka na ohrievanie vody slnečnými kolektormi zostala zachovaná.
Musím sa priznať, že na toto kritérium sme začali brať ohľad pomerne neskoro, čo nám spôsobilo dosť starostí. S ohľadom na túto skúsenosť doporučujem sledovať náklady na stavbu domu od čo najskoršieho štádia projektu. V tomto smere nepovažujem za vhodné stanovovať nejaké pästné pravidlo. Výsledná cena stavby totiž záleží od veľkého počtu faktorov, ktoré sa často navzájom ovplyvňujú.
D5 Creation | Poskytnuté od: WordPress